Nás mladých to škrie tiež

Autor: Paulína Jakubjaková | 12.1.2013 o 12:27 | (upravené 12.1.2013 o 14:22) Karma článku: 6,26 | Prečítané:  526x

Mladý človek má ideály... a má ich mnoho. Niekedy až priveľa na takú malú krajinu. Áno, aj ja sledujem dianie u nás i vo svete a som svedkom (teraz aktuálneho) neuveriteľného vylievania verejného bahna na nášho prezidenta, burcovania ľudí z ulice, nespokojnosť stáda s bossami, ktorí sú posadení (a majú to miestečko veľmi dobre vysedené) hlboko v kreslách našej vlády a parlamentu.

 

Mám takú potrebu sa k tomu všetkému vyjadriť. Je mi smutno...

Smutno z toho všetkého, kam až to dospelo. Smutno z krajiny, ktorá má byť domovom, ale len čo prekročíme hranice, nepriznávame sa, zatajujeme. Smutno zo Slovenska, ktoré sa vydriapalo z pazúrov komunizmu, ale jazvy ostali. A veru poriadne hlboké.

Otec nám veľakrát rozprával o nežnej revolúcii. Ako sa vtedy mladí strapatí študenti vybrali do ulíc, usmiati od ucha k uchu. Konečne sa niečo dialo, konečne prišiel ich čas, čas zamávať červeným a vykročiť za lepšou budúcnosťou. Určite bude lepšia...

Nie, máte pravdu, my mladí to nevieme, ako sa vtedy žilo. Nezažili sme komunizmus, novembrovú revolúciu, narodili sme sa už na Slovensku, novonarodenom štátiku v plienkach, kde sa začínali formovať pokusy o demokraciu, nezažili sme cenzúru, verejnú bezpečnosť, prenasledovanie a tupé opakovanie hesla: "Buduj vlasť, posilníš mier." Nevieme, ako sa žilo.. A predsa len trochu vieme.

Čoho je odrazom toto celé dianie, ak nie práve komunizmu? Odpustite mi to prirovnanie. Avšak je celkom na mieste. Utajovanie, tunelovanie, všadeprítomná korupcia, zvrátená poslušnosť súdnej moci voči "autoritám" (pričom ona najviac by mala byť transparentná), posluhovanie a "mopslíkovanie" tým najvyšším, ktorí stoja očividne nad všetkým, čo sa tu deje. Bábky, bezduché a neforemné bábky, ako náš prezident, sa priživujú na štátnosti a bránia sa silou-mocou (alebo s pomocou trubačov), gorily si v zákulisí mädlia ruky nad beztrestnosťou svojho konania. Nečinnosť súdov, apatia vládne všade a stále. Občania štekajú na všetkých, nezáleží, že ten druhý ma možno podobný názor.

Prevláda verejné znechutenie. A my mladí sme zo svojich ideálov vyliečení. Slovensku sa to úspešne podarilo. Je mi smutno z našej krajiny. Ale smútok čoskoro vystrieda hnev. Prečo by sme mali zodpovedať za neschopnosť hláv nášho štátu? Pravdaže, sami sme si ich zvolili. Hovoríme- Slováci si to zaslúžia, takí sme, odjakživa prispôsobivý, tupý národ, jedna neschopná vláda za druhou, bohužiaľ, schopní sa medzi nami nenájdu.

Ja tomu neverím. Aj napriek tomu všetkému, čo sa teraz zo všetkých strán na nás rúti. Verím, že štátna správa raz nebude len "rodinným podnikom", ale dostanú šancu ľudia, ktorí budú chcieť niečo zmeniť, a budú to robiť zo snahy vyhrabať vlastnú krajinu zo špiny.

Snáď je nás, "rojkov", viac. Potom sa také zmeny budú robiť lepšie.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?